Zakladateľ – P. Josef Litomisky
Páter Ján Josef Litomisky
1888 – 1956
Páter Josef Litomiský zakladateľ Kongregácie bratov Te šiteľov z Gethseman sa narodil v Hořiněvsi v Čechách 2 marca 1888r. v Královohradeckej diecéze v nábožnej rodine, kde 4 marca aj bol pokrstený. 
Bol tretím z osmych dieti Alojza a Františky Litomi ských, ktorí boli nájomní robotníci. Od mladosti bol človekom citli vým a otvoreným pre utrpenie ľudí a tiež fascinovaný svetom, ktorý ho obklopuje. Jednu noc mala jeho mama Františka prorocký sen, v ktorom videla svojho syna ako zhromažďuje okolo seba duchovnú mládež, ktorá je oblečená v čierno-bielych rúchach (habitoch). Ro dičia mali snahu, aby deti dostali vzdelanie, a mali lepší život. Nemali veľa finančných prostriedkov a to bolo prekážkou. Ťažká ekonomic ká situácia nútila rodinu Litomiských na časté zmeny bydliska a hľa danie práce.
Do ľudovej školy začal chodiť ako šesťročný v Katzengrune (Káčerov, v západnej časti Čiech). Ďalej sa učil v Budenicach (nem. Budnnitz) v Bukovine, a tiež v Roztoklatoch. Keď sa presťahovali do Ořechu, tam prijal l sväté prijímanie 7 mája 1899, tam bol tiež miništrantom.
Keď mal 15 rokov rodičia ho dali, aby sa učil za krajčíra, ale po po lroku, už začal chodiť do gymnázia. Bol nadaným, usilovným a ambicióznym žiakom. Voči sebe skromný a prísny ale žičlivý a ka marátsky voči ostatným. V čase dospievania dozrieva v ňom túžba stať sa kňazom. Spoznáva tiež bližšie rodinu Lehnerovu. Pán Lehner, ktorý bol zástupcom veľkej medzinárodnej firmy, vidí v mladom nadanom mládencovi Josefovi budúceho muža pre svoju dcéru a tiež spolupracovníka vo firme. Bohatstvo, úspech, dobré zamestna nie, to bol predpoklad pohodlného života. Josef by mohol lepšie žiť a mohol by pomôcť i svojim zrobeným rodičom a súrodencom a sebe.
Stojí pred rozhodnutím. Nehľadá radu u rodičov, ani u iných ľudí, ale pri osobnej modlitbe prosí Milosrdného Stvoriteľa o Božie svetlo. Dáva si veľa otázok a konečne dostáva odpoveď. Môže byť niečo nádhernejšie ako služba samotnému Kristovi?
Veď milosť k Bohu, ktorú dostal v rodinnom dome bola do vtedy zmyslom jeho doterajšieho života. Ďalšia cesta je jedna: kňaz stvo a všetko čo obsahuje to tajomstvo. Josef sa rozhodol isť za Ježišom, ktorý ho volal. Filozoficko – teologické štúdiá ab solvoval s vyznamenaním v Arcibiskupskom seminári v Pra he (1910-1914). Kňazskú vysviacku prijal 12. júla 1914 v Prahe. Tri roky pracuje v pastorácii ako kaplán na viacerých miestach.
Pražský arcibiskup Pavol Huyn poznal úmysly a srdce mladého kňa za a s veľkou nádejou ho posiela do známeho učilišťa Frintaneum vo Viedni, z ktorého pochádzali mnohí cirkevní hodnostári a biskupi. Okrem štúdii vypomáha vo Viedni v nemocniciach. Slúži vojakom vracajúcim sa z vojny, chorým a zraneným, ktorí nemali kňazov, čo by sa ich duchovne ujali, mnohí z nich nevedeli ani po nemecky. 
Ča sto stával pri lôžkach zranených, opustených a zomierajúcich voja kov a prinášal im nádej a evanjeliovú útechu. Páter Litomiský horlivo slúžil a pomáhal v pastoračnej službe v českom kostole na Rennwegu vo Viedni, kde tiež zostal menovaný kard. Pifflom Rektorom tohto kostola. Pri tomto kostole veľmi dobre pôsobí Spoločnosť sv. Meto da, Spoločenstvo Mariánske, Svätej Zity a tiež Františkánski Terci ári. Pôsobí vo všetkých týchto spoločenstvách a tiež je predsedom.
Mladý kňaz videl ohromné zničenie zvlášť morálne spustoše nie po I. svetovej vojne. Často sa modlil a konal pokánie, aby trpiacemu Spasiteľovi dal vynáhradu za hriechy svoje i celého sveta a vyprosoval blížnym obrátenie a spásu. V tom čase v Če chách začína pôsobenie Kongregácie Sestier Tešiteliek Bo žského Srdca Ježišovho. Stretnutie so zakladateľkou sestrou Ró zou Vujtechovou, dalo plánom Pátra Litomiského určitý smer.
Pri modlitbe dostal vnuknutie založiť novú rehoľnú spoločnosť. S po volením viedenského arcibiskupa a s pápežským požehnaním zo dňa 12. februára 1922 (čo bol deň korunovácie pápeža) August kardinál Piffl, arcibiskup Viedne, 7. apríla 1922, v deň sviatku Sedembolestnej Panny Márie kánonický erigoval novú Kongregáciu bratov Tešiteľov z Gethseman a páter Josef Litomiský sa stáva jej prvým generálnym predstaveným. Mladá kongregácia sa rozvíja rýchlo a krásne. Okrem materského domu vo Viedni a domu noviciátu v Tullnerbachu, vzniká provincia slovenská, česká a dokonca i na Olivovej hore v Jeruzaleme.
P. Litomiský celý čas cíti vnútornú potrebu pomáhať chorým a tým, ktorí trpia. Musí prekonávať veľa ťažkosti a nepochopenia od druhých.
V jednom liste z roku 1946 zaznamenáva o podmienkach v akých má priamo riadiť Kongregáciu. V Rakúsku a takzva nom „protektoráte” prežívali sme hroznú dobu krvavého prena sledovania. Dni a hodiny vysilujúcej neistoty a duševných útrap.
Našim kláštorom vo Viedni a v Tullnerbachu bola venovaná mi moriadna pozornosť. Boli sme stále pod prísnym dohľadom tajnej polície. Rakúsky miestodržiteľ Schirach nás chcel za ka ždú cenu usvedčiť, že vydržiavame „tchechische Winkel- schu len“ – české tajné školy. Pätnásť našich českých bohoslovcov bolo nútených roky ťažko pracovať v nemeckých továrňach a u ne meckých sedliakov. Nálety na Viedeň a neskôr i na Tullnerbach ohrozovali denne naše životy. Viackrát sme len zázrakom vyviazli.
Po skončení vojny sa musia českí bratia odsťahovať z Rakúska. Aj Páter Litomiský sa presídlil z Viedne do Prahy.
V Prahe našiel krásny kláštor a jeden z najväčších ko stolov – Najsvätejšieho Spasiteľa. Tešitelia mali ducho vnú správu v Národnej svätyni Čiech-Pražské Jezuliatko.
Do Prahy chcel preniesť aj generálny dom. Toto sa však neuskutočnilo, lebo na mladú Kongregáciu prichádza nový úder v podobe príchodu komunistického režimu, ktorý v noci z 13 na 14. apríla 1950 zlikvidoval všetky mužské rehoľné spoločenstvá v Čechách a na Slovensku. Bratia Tešitelia sú internovaní v táboroch, sústreďovacích kláštoroch, či za tvorení vo väzeniach. Páter Litomiský mal rovnaký osud. Ten je inter novaný do sústreďovacieho kláštora v Želive. Tešitelia veľmi bolestne prežili uväznenie „Milého Otca” (ako ho volali od začiatku vzniku Kongregácie). P. Litomiský je po šiestich mesiacoch prepustený, pre tože trpí vážnou chorobou. Intervenoval za neho Červený kríž, ale ani väznitelia nechceli, aby zomrel v internačnom tábore. (Podobne to bolo s blahoslaveným Bp. Hopkom, či blah. s. Zdenkou Schellingovou). Dostáva sa na faru sv. Vojtecha v Prahe, kde ho prijal biskup Matušek.
O posledných okamihoch života vieme z listu Bp. Matuška. Prežité utrpenia mu zničili zdravie a bol chorý na srdce. Najskôr slúžil svätú omšu každý deň v kostole, ale neskôr už nevládal a slúžil ju vo svojej izbe. Pred smrťou už ani to nevládal, lebo zdravie mu to nedovoľovalo. „Spovedal som ho každých 14 dní. Keď som videl, že je stále ho ršie na Sviatok Nanebovstúpenia Pána 20.05.1956 po svätej spove di, som Mu dal sväté prijímanie – viatyk s generálnou absolúciou….
Prežil veľa. Veľmi ťažko mu sa dýchalo. Večer pred búrkou 6.6.1956 bolo veľmi dusno. Po deviatej hodine prišla za mnou p. Hofbauerova (gaz diná), pretože ju volal P. Generál z kuchyne, že mu je zle. Nechala ho tak ako sedel na gauči. Mal som dvere otvorené, tak že o minutú som bol pri ňom. Rýchlo som mu udelil rozhrešenie. Poslednýkrát vydýchol. Nastala veľká búrka. Položili sme ho do postele Modlil som sa mo dlitby za zomrelých…
Bola streda – deň sv. Josefa v oktáve Božieho Tela, pred sviatkom Božského Srdca Ježišovho. Po svätej omši dňa 11. júna 1956 sme ho pochowali na Vyšehradskom cintoríne v Prahe.
Nad jeho hrobom kanonik Antonín Stříž hovoril, že: „Po letech vytrva lé práce a horlivé oběti pripravil Spasitelovmu služebníku Otci Josefo vi Litomiskemu letá utrpení. Nemoc, která ho už dlho hlodala na jeho zdraví a štelovala mu práci, pripoutala ho na lóže. Ale co bylo přaní jeho srdce? Ježiši pro tebe trpěti a v utrpení tě těšiti. Proto Otec Litomiský přijal? pohotově tento údel a plnil jej pokorně odovzdaně až do kone čné své agónie…Smrtelná…. Náš Pán pŕišlíbil zvláštni odměnu a účast u svého královského trónu těm kteří vytrvají s nim v Jeho skouškach. Jiste pripravil zvláštni údel a vzácny našemu zvéčnélému, který vytrvával s Ním po celý svuj knězský život. A také v těžkých zko uškách jeho úzkostí horkostí a bolestí. Jasné zavázáni zvěčnělému Otci Josefu Litomiskemu hlubokou vdéčností. On prebudil u nás mnohých v mnohých srdcích živou účást na úzkostech a strastech Srdce Ježišova, skrúšeného pro hríechy naše a stal se ži vým mementem, pŕipomínatelem, že nesmime spáti, když náš Pan Ježiš je v agónii a trpí, že nesmíme mu přidávali muk novými hříchy, nýbrž usmířovati jej a těšiti svätým životem a obětmi.
Dustojný Otče, konej dále svúj úkol u Božského Srdce Ježišova v ne besích a vyprosuj mnoha duším v naši vlasti, které by toužily s Ježi šem trpěti a v utrpení Ho těšiti”
Modlitba za vyprosenie milostí na orodovanie Pátra Jozefa Litomiského
