2. MARCA – Obyčajné narodeniny

Posted by on marec 3, 2021 in Bez kategorii | Komentáre vypnuté na 2. MARCA – Obyčajné narodeniny

2. MARCA – Obyčajné narodeniny

2. marec … pre mnohých je to bežný deň, pre nás – tešiteľov – špeciálny, v ktorom ďakujeme za osobu nášho Zakladateľa, pátra Jozefa Litomiského, ktorý oslavuje svoje narodeniny – dnes 133 rokov.

Krátkym zamyslením sa nad tajomstvom jeho života mám pred očami realitu, v ktorej rástlo jeho povolanie, realitu plnú ľudskej chudoby, v ktorej nebolo miesta pre Boha a jeho nežnú lásku.

Mám na mysli aj začiatky jeho kňazskej služby, v ktorej venoval veľa pozornosti  trpiacim a zomierajúcim vojakom, ktorí na  “fronte večnosti” zostali v tejto poslednej bitke úplne osamotení. Tejto službe sa určite učili od neho naši prví bratia, pretože jedna zo služieb konaných v Kongregácii, ktorá sa zrodila na konci 20. storočia, bola služba zomierajúcim.

Zaujíma ma citlivosť tohto mladého kňaza, jeho pripravenosť stáť pri posteliach zomierajúcich a stať sa pre nich  úsmevom Boha.  Odkiaľ bolo v tom človekovi  toľko citlivosti a odhodlania ísť až ku kardinálovi Augustovi Piffelovi do Viedne v dobe, keď svet zabudol na svojho Spasiteľa, so žiadosťou o požehnanie pre Kongregáciu, ktoré malo byť odpoveďou na túžbu samého Boha?

Jozef si bol vedomý závažnosti situácie okolo umierajúcich pacientov, bol si vedomý aj svojho kňazského povolania, takže sa nedokázal vyrovnať s myšlienkou, že v jeho prítomnosti sú ľudia, ktorí zomierajú bez sviatostí. Vytrvalo ich sprevádzal v posledných chvíľach na zemi, zmieroval ich s Bohom a pomohol im zabudnúť na strach zo smrti. Tento citlivý muž tak dokázal vydržať tvrdé podmienky Lazaretu a obrovskú únavu, ktorá sprevádzala jeho mnohotýždňovú službu.

Pri pohľade na toto všetko vo mne vyvstávajú otázky: Ako je to možné? Odkiaľ čerpal silu?to

Za otázkami však nasledujú odpovede … Nakoniec ich poznám. Pri dnešnom pohľade na Jozefa viem, že svoju silu čerpal z Najsvätejšej sviatosti. Nechal sa preniknúť Božou nežnou láskou a nechal sa ňou viesť, a  potom ju dokázal niesť všade tam, kde najviac chýbala.

Život a dielo môjho Zakladateľa vo mne dnes prebúdzajú nádej pokrytú pandemickým prachom. Pozerám sa na neho a viem, že nemusím byť superhrdina a niesť svet na svojich pleciach. Môžem byť slabý, cítiť sa stratený alebo bezmocný. Je však dôležité, aby som nespúšťal oči z Toho, ktorý ma miloval až do konca  a dal za mňa svoj život –  z Krista. A potom, možno pomaly a zdanlivo nepostrehnuteľne, ale Jeho Slovo sa vo mne začne napĺňať, Jeho moc sa zdokonalí v mojej slabosti. Rovnako ako sa zdokonalila uprostred slabostí Otca Jozefa.

Ďakujem Ti Jozef za tvoju všednosť a jednoduchosť. Ďakujem Ti za to, že si  uveril  Láske, ktorá Ťa stvorila, a že si sa ňou nechať viesť. Ďakujem Ti, že môžem byť jedným z Tvojich duchovných synov a že Ťa môžem volať Milý Otec. A ďakujem Ti za príklad prežitého života, ktorý si obetoval službe tým, ktorí to najviac potrebovali. Myslím si, že kto, ak nie Ty, by mal byť našim patrónom a orodovníkom v týchto ťažkých časoch, poznačených strachom a neúspechmi… Oroduj za nás u Toho, ktorého Tvoje oči videli prvýkrát takého aký Je, presne pred 133 rokmi.

fr. Michal