19. apríl- Nedeľa Božieho milosrdenstva

Posted by on apríl 19, 2020 in Bez kategorii | Komentáre vypnuté na 19. apríl- Nedeľa Božieho milosrdenstva

19. apríl- Nedeľa Božieho milosrdenstva

                Ľudstvo nenájde pokoj, kým sa s dôverou neobráti k Božiemu milosrdenstvu

Druhá veľkonočná nedeľa je Nedeľou Božieho milosrdenstva. Dnes mame sviatok Božieho milosrdenstva a je vhodne v dnešný deň venovať viac pozornosti Božiemu milosrdenstvu. Obraz Božieho milosrdenstva vznikol 22.februara 1931 v Plocku. V ten večer uzrela sestra Faustína Ježiša v bielom ruchu. Jednu ruku mal pozdvihnutú na žehnanie a druhou sa dotýkal odevu na prsiach. Z poodhaleného rúcha na prsiach vychádzali dva veľké lúče, jeden červený a druhy svetlý. „Tie dva lúče znamenajú krv a vodu – svetlý lúč znamená vodu, ktorá ospravedlňuje duše, červený lúč znamená krv, ktorá je životom duší… Tieto dva lúče vyšli z hĺbky môjho milosrdenstva vtedy, keď moje zomierajúce srdce bolo na kríži kopijou prebodnuté. Tieto lúče zakrývajú dušu pred hnevom môjho Otca. Šťastný, kto bude žiť v ich tieni, lebo spravodlivá Božia ruka ho nezasiahne“ (Den.299).

 Pán Ježiš sestru Faustínu vtedy poprosil: „Namaľuj obraz podľa toho, ako ma teraz vidíš, s nápisom – Ježišu, dôverujem ti. Tužím, aby tento obraz bol uctievaný najprv vo vašej kaplnke a potom aj na celom svete. Sľubujem, že duša, ktorá bude tento obraz uctievať, nezahynie. Sľubujem jej tiež víťazstvo nad nepriateľmi už tu na zemi, ale najmä v hodine smrti. Ja sám ju budem chrániť ako svoju slávu“ (Den.47-48).

„Dávam ľuďom nádobu, s ktorou majú prichádzať k prameňu milosrdenstva po milosti. Tou nádobou je tento obraz s nápisom: Ježišu, dôverujem ti!“ (Den.327).

 A ďalej Ježiš povedal sv. Faustíne: „Môj obraz v tvojej duši už je. Tužím, aby bol ustanovený sviatok milosrdenstva. Chcem, aby obraz, ktorý namaľuješ štetcom, bol slávnostne posvätený na prvú nedeľu po Veľkej noci. Tato nedeľa nech je sviatkom milosrdenstva“ (Den.49).

 Pán Ježiš vysvetlil zmysel samotného obrazu:

„Cez ten obraz udelím dušiam veľa milosti, on ma pripomínať požiadavky môjho milosrdenstva, lebo aj najsilnejšia viera bez skutkov je mŕtva“ (Den.742).

 Keď Pán Ježiš odovzdal sestre Faustíne posolstvo milosrdenstva, pozýval ju ku skutkom milosrdenstva, ktoré mali vyrastať z postoja dôvery v Božie milosrdenstvo. Ježiš jej odovzdal tri spôsoby prejavovania milosrdenstva blížnym:

„…po prvé – skutkom,

po druhé – slovom,

po tretie – modlitbou.

V týchto troch stupňoch je obsiahnutá plnosť milosrdenstva

a je nevyhnutným dôkazom lásky ku mne“ (Den.742).

Bez skutkov milosrdenstva by bolo naše uctievanie obrazu a slávenie sviatku Božieho milosrdenstva bezduché.

Ježiš sa na nás pozerá s láskou

Ježišov pohľad nesúdi ani neodsudzuje nikoho je to pohľad plný lásky a milosrdenstva. V Markovom evanjeliu sa Ježiš s láskou pozrel na bohatého mladíka (Mk 10,21).

 Na obraze vidíme milosrdného Ježiša a jeho milosrdný pohľad na nás. Nechajme pôsobiť na nás Ježišov milujúci a nežný pohľad. Častejšie si spomeňme na tento obraz počas dňa. Ježiš sa vždy na nás pozerá pohľadom lásky nemali by sme sa aj my pozerať s láskou na našich blížnych?

 Čo je to milosrdenstvo?

Pán Ježiš povedal sv. Faustíne: „Moje milosrdenstvo je také veľké, že za celu večnosť ho nepochopí nijaký rozum“(Den.699). Ježiš hovorí: „Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!“ (Lk 6,36). Boh nám vždy prejavuje svoje milosrdenstvo a v evanjeliu mame mnoho ľudí, ktorých Ježiš uzdravil a odpustil im hriechy. Veľmi dobre vysvetlenie o milosrdenstve napísal biblista František Trstenský:

„Ľudská reč, nech sa akokoľvek zdokonaľuje, vždy bude v rozprávaní o Bohu nedostatočná. Aj z tohto dôvodu, keď sa hovorí o Bohu a jeho vlastnostiach, Sväté písmo oplýva bohatstvom obrazov, obraznej reči a vlastností. Jednou z Božích vlastností, ktorá ako zlatá niť pretkáva všetky biblické texty, je milosrdenstvo. Starý zákon pri rozprávaní o milosrdenstve používa dva základné výrazy – chesed a rachamim.

Slovo chesed sa v hebrejskom texte nachádza 248-krát. Osobitným spôsobom v tomto smere vyniká Kniha žalmov, ktorá slovo chesed používa až 125-krát. Nie je jednoduché a ani možné jedným slovom preložiť tento výraz. Dokazuje to aj slovenský preklad Svätého písma, ktorý tento jeden výraz uvádza rôznymi slovami: láskavosť, priazeň, milosrdenstvo, milosť, láska, zľutovanie, nábožnosť, dobrodenie, dobrota. Chesed znamená vernosť záväzkom bez ohľadu na to, čo prinesie budúcnosť. Ide o nezaslúžený prejav náklonnosti a milosti. Človek si uvedomuje, že nemá nárok na tento Boží prejav voči sebe. Všetko, čo Boh koná, sa považuje za prejav jeho chesedu. Prvým prejavom je stvorenie. Predovšetkým Kniha Genezis a Kniha žalmov oslavujú Boha Stvoriteľa, lebo v stvorení sa odráža Božia láska, dobrota a milosrdenstvo. Človek bol stvorený na Boží obraz a má schopnosť vnímať a odpovedať na túto priazeň z Božej strany. V stvorení Boh pozval človeka, aby odpovedal na Boží chesed svojou láskou a úctou.

Druhým prejavom chesedu je téma zmluvy. Kým pozemské zmluvy boli zvyčajne výsledkom rokovania a dohody, neplatí to pre zmluvy medzi Bohom a ľuďmi. Človek sa nemôže rovnať Bohu, podmienky kladie Boh. Sväté písmo spomína zmluvu s Noemom, ktorá je prvou zmluvou, ktorú Boh uzatvára s človekom. Zmluva s Noemom v podstate znamená pokračovanie vzťahu, ktorý Boh začal s prvým človekom v raji a ktorý sa hriechom narušil. Úlohou zmluvy je preto obnoviť poriadok medzi Bohom a človekom, kde Noe zastupuje celé ľudstvo. Preto zmluva zahŕňa celé stvorenstvo a jeho vzťah k svojmu pôvodcovi. Sväté písmo ďalej uvádza zmluvu, ktorú Pán uzatvoril s Abrahámom (porov. Gn 15 a 17). V dejinách izraelského národa predstavuje vrchol Sinajská zmluva, ktorú Boh uzavrel s Izraelom prostredníctvom Moj­žiša na vrchu Sinaj. Svojou obsažnosťou prevyšuje predchádzajúce zmluvy. Zahŕňa rôzne nariadenia a predpisy týkajúce sa nielen vzťahu k Bohu, ale aj us­poriadania kaž­dodenného života v izraelskej komu­nite.

Ďalej je to zmluva s Dávidom, ktorú Boh uzavrel prostredníctvom proroka Nátana, ako to uvádza 7. kapitola Druhej knihy Samuelovej. Každá zmluva prízvukuje, že je výsledkom Božieho chesedu. Je darom, ktorý si človek nemôže vynútiť, ale Pán sa vo svojej priazni skláňa k človeku ako prvý. Odpoveďou na túto Božiu iniciatívu je zachovávanie zmluvy a vernosť jej záväzkom.
Druhým výrazom, ktorý starozákonné texty používajú na označenie milosrdenstva, je slovo rachamim, vo Svätom písme sa objavuje približne 40-krát. Ak v prípade slova chesed ide o vernosť, pevný postoj, vnútorné rozhodnutie; tak v prípade slova rachamim ide skôr o emocionálny vzťah a náklonnosť. Pravdepodobne preto, lebo slovo s rovnakým základom rechem slúži vo Svätom písme na označenie materinského lona. Práve tento obraz by mal poopraviť naše chápanie Starého zákona.

Boh nie je len ako bojovník, Pán zástupov, ale Boh nesie aj vlastnosti matky a je pohnutý zľutovaním, súcitom a láskou k svojmu ľudu a ku každému človekovi. Prorok Izaiáš píše: „Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba“ (Iz 49, 15).

Svätý rok milosrdenstva je výzvou vrátiť sa do domu Otca – do Cirkvi. Je pre nás príležitosťou obnoviť si náš vzťah s Bohom, ktorý sa začal prijatím sviatosti krstu.“

 O milosrdenstve pekne píše autor Listu Títovi: „Aj my sme kedysi boli nerozumní a neposlušní. Blúdili sme, slúžili všelijakým žiadostiam a rozkošiam, žili sme v zlobe a závisti. Boli sme hodní opovrhnutia a vzájomne sme sa nenávideli. Ale keď sa zjavila dobrota Boha, nášho Spasiteľa, a jeho láska k ľuďom, spasil nás nie pre spravodlivé skutky, ktoré sme my konali, ale zo svojho milosrdenstva, kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v Duchu Svätom, ktorého na nás hojne vylial skrze Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, aby sme, ospravedlnení jeho milosťou, boli podľa nadeje dedičmi večného života“ (Tít 3,3-7).

(za:www.postoj.sk)