Zakladateľ – P. Josef Litomisky

Páter Ján Josef Litomisky
1888 – 1956

14080853_996227773839058_679340386_nPáter Josef Litomiský zakladateľ Kongregácie bratov Tešiteľov z Gethseman sa narodil v Hořiněvsi v Čechách 2 marca 1888r. v Královohradeckej diecéze v nábožnej rodine, kde 4 marca aj bol pokrstený. 14302980_996226730505829_1222845084_nBol tretím z osmych dieti Alojza a Františky Litomiských, ktorí boli nájomní robotníci. Od mladosti bol človekom citlivým a otvoreným pre utrpenie ľudí a tiež fascinovaný svetom, ktorý ho obklopuje. Jednu noc mala jeho mama Františka prorocký sen, v ktorom videla svojho syna ako zhromažďuje okolo seba duchovnú mládež, ktorá je oblečená v čierno-bielych rúchach (habitoch). Rodičia mali snahu, aby deti dostali vzdelanie, a mali lepší život. Nemali veľa finančných prostriedkov a to bolo prekážkou. Ťažká ekonomická situácia nútila rodinu Litomiských na časté zmeny bydliska a hľadanie práce.

14302962_996226737172495_1496684145_nDo ľudovej školy začal chodiť ako šesťročný v Katzengrune (Káčerov, v západnej časti Čiech). Ďalej sa učil v Budenicach (nem. Budnnitz) v Bukovine, a tiež v Roztoklatoch. Keď sa presťahovali do Ořechu, tam prijal l sväté prijímanie 7 mája 1899, tam bol tiež miništrantom.

Keď mal 15 rokov rodičia ho dali, aby sa učil za krajčíra, ale po polroku, už začal chodiť do gymnázia. Bol nadaným, usilovným a ambicióznym žiakom. Voči sebe skromný a prísny ale žičlivý a kamarátsky voči ostatným. V čase dospievania dozrieva v ňom túžba stať sa kňazom. Spoznáva tiež bližšie rodinu Lehnerovu. Pán Lehner, ktorý bol zástupcom veľkej medzinárodnej firmy, vidí v mladom nadanom mládencovi Josefovi budúceho muža pre svoju dcéru a tiež spolupracovníka vo firme. Bohatstvo, úspech, dobré zamestnanie, to bol predpoklad pohodlného života. Josef by mohol lepšie žiť a mohol by pomôcť i svojim zrobeným rodičom a súrodencom a sebe.

Stojí pred rozhodnutím. Nehľadá radu u rodičov, ani u iných ľudí, ale pri osobnej modlitbe prosí Milosrdného Stvoriteľa o Božie svetlo. Dáva si veľa otázok a konečne dostáva odpoveď. Môže byť niečo nádhernejšie ako služba samotnému Kristovi?
Veď milosť k Bohu, ktorú dostal v rodinnom dome bola do vtedy zmyslom jeho doterajšieho života. Ďalšia cesta je jedna: kňazstvo a všetko čo obsahuje to tajomstvo. Josef sa rozhodol isť za Ježišom, ktorý ho volal. Filozoficko – teologické štúdiá absolvoval s vyznamenaním v Arcibiskupskom seminári v Prahe (1910-1914). Kňazskú vysviacku prijal 12. júla 1914 v Prahe. Tri roky pracuje v pastorácii ako kaplán na viacerých miestach.

14938071_1046501702144998_768550103_nPražský arcibiskup Pavol Huyn poznal úmysly a srdce mladého kňaza a s veľkou nádejou ho posiela do známeho učilišťa Frintaneum vo Viedni, z ktorého pochádzali mnohí cirkevní hodnostári a biskupi. Okrem štúdii vypomáha vo Viedni v nemocniciach. Slúži vojakom vracajúcim sa z vojny, chorým a zraneným, ktorí nemali kňazov, čo by sa ich duchovne ujali, mnohí z nich nevedeli ani po nemecky. 14331722_996228263839009_2040112073_nČasto stával pri lôžkach zranených, opustených a zomierajúcich vojakov a prinášal im nádej a evanjeliovú útechu. Páter Litomiský horlivo slúžil a pomáhal v pastoračnej službe v českom kostole na Rennwegu vo Viedni, kde tiež zostal menovaný kard. Pifflom Rektorom tohto kostola. Pri tomto kostole veľmi dobre pôsobí Spoločnosť sv. Metoda, Spoločenstvo Mariánske, Svätej Zity a tiež Františkánski Terciári. Pôsobí vo všetkých týchto spoločenstvách a tiež je predsedom.

Mladý kňaz videl ohromné zničenie zvlášť morálne spustošenie po I. svetovej vojne. Často sa modlil a konal pokánie, aby trpiacemu Spasiteľovi dal vynáhradu za hriechy svoje i celého sveta a vyprosoval blížnym obrátenie a spásu. V tom čase v Čechách začína pôsobenie Kongregácie Sestier Tešiteliek Božského Srdca Ježišovho. Stretnutie so zakladateľkou sestrou Rózou Vujtechovou, dalo plánom Pátra Litomiského určitý smer.

Pri modlitbe dostal vnuknutie založiť novú rehoľnú spoločnosť. S povolením viedenského arcibiskupa a s pápežským požehnaním zo dňa 12. februára 1922 (čo bol deň korunovácie pápeža) August kardinál Piffl, arcibiskup Viedne, 7. apríla 1922, v deň sviatku Sedembolestnej Panny Márie kánonický erigoval novú Kongregáciu bratov Tešiteľov z Gethseman a páter Josef Litomiský sa stáva jej prvým generálnym predstaveným. Mladá kongregácia sa rozvíja rýchlo a krásne. Okrem materského domu vo Viedni a domu noviciátu v Tullnerbachu, vzniká provincia slovenská, česká a dokonca i na Olivovej hore v Jeruzaleme.

fotka2 jakby nie pasowałaP. Litomiský celý čas cíti vnútornú potrebu pomáhať chorým a tým, ktorí trpia. Musí prekonávať veľa ťažkosti a nepochopenia od druhých.

V jednom liste z roku 1946 zaznamenáva o podmienkach v akých má priamo riadiť Kongregáciu. V Rakúsku a takzvanom „protektoráte” prežívali sme hroznú dobu krvavého prenasledovania. Dni a hodiny vysilujúcej neistoty a duševných útrap.
Našim kláštorom vo Viedni a v Tullnerbachu bola venovaná mimoriadna pozornosť. Boli sme stále pod prísnym dohľadom tajnej polície. Rakúsky miestodržiteľ Schirach nás chcel za každú cenu usvedčiť, že vydržiavame „tchechische Winkel- schulen“ – české tajné školy. Pätnásť našich českých bohoslovcov bolo nútených roky ťažko pracovať v nemeckých továrňach a u nemeckých sedliakov. Nálety na Viedeň a neskôr i na Tullnerbach ohrozovali denne naše životy. Viackrát sme len zázrakom vyviazli.

10308553_286922381483198_8708195678121523470_nPo skončení vojny sa musia českí bratia odsťahovať z Rakúska. Aj Páter Litomiský sa presídlil z Viedne do Prahy.
V Prahe našiel krásny kláštor a jeden z najväčších kostolov – Najsvätejšieho Spasiteľa. Tešitelia mali duchovnú správu v Národnej svätyni Čiech-Pražské Jezuliatko.

Do Prahy chcel preniesť aj generálny dom. Toto sa však neuskutočnilo, lebo na mladú Kongregáciu prichádza nový úder v podobe príchodu komunistického režimu, ktorý v noci z 13 na 14. apríla 1950 zlikvidoval všetky mužské rehoľné spoločenstvá v Čechách a na Slovensku. Bratia Tešitelia sú internovaní v táboroch, sústreďovacích kláštoroch, či zatvorení vo väzeniach. Páter Litomiský mal rovnaký osud. Ten je internovaný do sústreďovacieho kláštora v Želive. Tešitelia veľmi bolestne prežili uväznenie „Milého Otca” (ako ho volali od začiatku vzniku Kongregácie). P. Litomiský je po šiestich mesiacoch prepustený, pretože trpí vážnou chorobou. Intervenoval za neho Červený kríž, ale ani väznitelia nechceli, aby zomrel v internačnom tábore. (Podobne to bolo s blahoslaveným Bp. Hopkom, či blah. s. Zdenkou Schellingovou). Dostáva sa na faru sv. Vojtecha v Prahe, kde ho prijal biskup Matušek.

15577515_1090328527762315_43733124_nO posledných okamihoch života vieme z listu Bp. Matuška. Prežité utrpenia mu zničili zdravie a bol chorý na srdce. Najskôr slúžil svätú omšu každý deň v kostole, ale neskôr už nevládal a slúžil ju vo svojej izbe. Pred smrťou už ani to nevládal, lebo zdravie mu to nedovoľovalo. „Spovedal som ho každých 14 dní. Keď som videl, že je stále horšie na Sviatok Nanebovstúpenia Pána 20.05.1956 po svätej spovedi, som Mu dal sväté prijímanie – viatyk s generálnou absolúciou….
Prežil veľa. Veľmi ťažko mu sa dýchalo. Večer pred búrkou 6.6.1956 bolo veľmi dusno. Po deviatej hodine prišla za mnou p. Hofbauerova (gazdiná), pretože ju volal P. Generál z kuchyne, že mu je zle. Nechala ho tak ako sedel na gauči. Mal som dvere otvorené, tak že o minutú som bol pri ňom. Rýchlo som mu udelil rozhrešenie. Poslednýkrát vydýchol. Nastala veľká búrka. Položili sme ho do postele Modlil som sa modlitby za zomrelých…

Bola streda – deň sv. Josefa v oktáve Božieho Tela, pred sviatkom Božského Srdca Ježišovho. Po svätej omši dňa 11. júna 1956 sme ho pochowali na Vyšehradskom cintoríne v Prahe.

Nad jeho hrobom kanonik Antonín Stříž hovoril, že: „Po letech vytrvalé práce a horlivé oběti pripravil Spasitelovmu služebníku Otci Josefovi Litomiskemu letá utrpení. Nemoc, která ho už dlho hlodala na jeho zdraví a štelovala mu práci, pripoutala ho na lóže. Ale co bylo přaní jeho srdce? Ježiši pro tebe trpěti a v utrpení tě těšiti. Proto Otec Litomiský přijal? pohotově tento údel a plnil jej pokorně odovzdaně až do konečné své agónie…Smrtelná…. Náš Pán pŕišlíbil zvláštni odměnu a účast u svého královského trónu těm kteří vytrvají s nim v Jeho skouškach. Jiste pripravil zvláštni údel a vzácny našemu zvéčnélému, který vytrvával s Ním po celý svuj knězský život. A také v těžkých zkouškách jeho úzkostí horkostí a bolestí. Jasné zavázáni zvěčnělému Otci Josefu Litomiskemu hlubokou vdéčností. On prebudil u nás mnohých v mnohých srdcích živou účást na úzkostech a strastech Srdce Ježišova, skrúšeného pro hríechy naše a stal se živým mementem, pŕipomínatelem, že nesmime spáti, když náš Pan Ježiš je v agónii a trpí, že nesmíme mu přidávali muk novými hříchy, nýbrž usmířovati jej a těšiti svätým životem a obětmi.

Dustojný Otče, konej dále svúj úkol u Božského Srdce Ježišova v nebesích a vyprosuj mnoha duším v naši vlasti, které by toužily s Ježišem trpěti a v utrpení Ho těšiti”

Modlitba za vyprosenie milostí na orodovanie Pátra Jozefa Litomiského

 

_dsc0215-kopiowanie