História

15592282_1090328317762336_1895266155_nV najťažšej chvíli svojho života, ktorou bolo vnútorné utrpenie v Getsemanskej záhrade, Ježiš potreboval prítomnosť iného človeka, “zostaňte tu a bdejte so mnou …”/ Mk 26,38/ Apoštoli, ktorých nazval svojimi priateľmi, a do ktorých vkladal nádej to nedokázali, pretože toto Ježišovo volanie prespali. Naliehavú prosbu Spasiteľa, a to i napriek plynutiu času, zasiahlo srdce mladého kňaza, otca Jozefa Litomiského, ktory odpovedajúc na výzvu, založil Kongregáciu bratov Tešiteľov z Gethseman, ktorých úlohou bolo zotrvanie pri Srdci Spasiteľa trpiaceho v druhom človekovi.

15397873_1078817532246748_1869021897_oNarodil sa 2.3.1888 v Českej republike, na samote v Hořiněvsi. Rodičia dali svojim štyrom synom pevný duchovný základ pre rozvoj náboženského života. Rodinnou tradíciou bola každoročná púť do národnej svätyne Čiech v Starej Boleslavy. Tu, pred tvárou Panny Márie dozrievalo povolanie v srdci mladého Jozefa. Odpoveďou na Boží hlas bol vstup do Arcibiskupského seminára v Prahe. Vrcholom intelektuálnej a duchovnej formácie bolo vysvätenie na kňaza, ktoré prijal z rúk kardinála Leva Skrbenského. Výnimočnú charizmu a intelekt, ktoré sa prejavovali v každodennom živote v pastorácii otca Litomiského si všimol vtedajší pražský arcibiskup Pavel Huyn. Uvedomujúc si veľký potenciál svojho kňaza poslal ho na ďalšie teologické štúdiá do Viedne. Nikto netušil, že nové miesto sa stane pre kňaza Jozefa Božou inšpiráciou. Čas štúdia mladého kňaza Jozefa prebiehal počas prvej svetovej vojny, v ktorom rástol počet obetí morálnej biedy. Citlivý na ľudskú biedu, sa ujal pastoračnej služby vo viedenských nemocniciach.

V ranených vojakoch a vo svojej bezmocnosti nachádzal utrpenie Krista. Čas služby v nemocnici, vtlačil do života českého kňaza hlboký dojem. Stretával sa tu nielen s ľudským utrpením, ale predovšetkým s duchovnou biedou. Nemocnica sa stala pre otca Litomiského Getsemanskou záhradou, kde jasne počul hlas Krista: „zostaň tu a bedli so mnou …“ 15556615_1090329867762181_2045765257_oAko Zakladateľ Kongregácie napísal svojim bratom: “Spolucítiť s Ježišom Kristom, spolucítiť s chorým na tele i na duši je vaše sväté poslanie, je to naša svätá povinnosť.“ Odpovedajúc na výzvu, založil otec Jozef Kongregáciu bratov Tešiteľov z Gethseman, ktorých úlohou bolo zotrvanie pri Srdci Spasiteľa trpiaceho v druhom človekovi. Cirkev, vidiac rastúce zástupy tých, ktorí zasvätili svoje životy Bohu, túžiacemu po ľudskej prítomnosti, 7. apríla 1922 potvrdila novovytvorenú Kongregáciu. Spoločenstvo prvých bratov Tešiteľov sa začalo rýchlo rozrastať. Duch, ktorým bol naplnený otec Jozef pritiahol viacerých, ktorí, ako on chceli zo svojho života urobiť veľký dar lásky pre trpiaceho Krista. To, čo pomohlo malej rastlinke v Záhrade Cirkvi je veľká horlivosť. Duch vynáhrady, ktorým bol naplnený jeho život, sa neustále objavuje v ďalších generáciách tešiteľov, ktorí sa podľa jeho príkladu odovzdávajú Srdcu Ježišovmu ako výhradné vlastníctvo.

fotka 2Zakladateľ, ako každý otec, sa tešil každému novému povolaniu. Jeho hlavným poslaním bol nielen záujem o duchovný život bratov, ale aj rozvoj celej Kongregácie. Spolu s rastom počtu tešiteľov rástol aj počet domov, miest, kde tajomstvo bolesti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho prenikalo za hranice Viedne. Ježišovu prosbu „zostaňte tu a bdejte so mnou…“ prinášali bratia všade tam, kde plnili svoju úlohu. Sám otec Litomiský bol svedkom zapálenia nových ohnísk v srdciach svojich bratov, ktorí čoraz častejšie zahrievali trpiace Srdce mimo Materského domu. V prvých rokoch rozvoja Kongregácie bratia pôsobili na týchto miestach: Tullnerbach, Marianka, Borinka, České Budějovice, Klokoty, Jeruzalem, Suché Vrbné, Nepomuk, Levice, Zlaté Moravce, Lom nad Rimavicou, Praha, Čakovice, Česká Kamenica, Hrabyně, Sokolovce… Vo svojich očakávaniach, otec Jozef nepredvídal, že po jeho smrti (6.06.1956) bude mať Kongregácia svoj dom aj v Kanade, a natrvalo zapustí svoje korene aj v poľskej Cirkvi.

Jeho dielo trvá. Misia, do ktorej pozval svojich duchovných synov neustále v Cirkvi pokračuje.